Činnosti v lesnom hospodárstve

Vykonávanie činnosti v oblasti poľnohospodárskej výroby a lesného hospodárstva a zdaňovanie príjmov

Ing. Marta Boráková

V tomto príspevku sa budeme zaoberať viacerými oblasťami súvisiacimi s výkonom poľnohospodárskej výroby a lesného hospodárstva ako je:

  • spôsob vykonávania činnosti
  • vysvetlenie pojmu urbár
  • spôsob zdanenia príjmov
  • uplatnenie daňových výdavkov
  • tvorba rezervy
  • platenie preddavkov
  • účtovanie a predkladanie účtovných výkazov
  • dohody mimo pracovného pomeru
  • povinnosť registrácie daňového subjektu
  • povinnosť používania ERP
  • poskytovanie dotácií a príspevkov.
1. Spôsob vykonávania činnosti v oblasti poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva

Od správneho posúdenia spôsobu hospodárenia na pôde závisí následné zdaňovanie príjmov plynúcich z týchto činností.

V praxi sa stretávame s viacerými spôsobmi hospodárenia na pôde, sú to:

1. pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou,

2. pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity,

3. združenie podľa § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „ObčZ“),

4. prenájom pôdy.

Fyzické osoby môžu na pôde hospodáriť

1. ako podnikateľské subjekty,

2. ako občania.

 

Podnikatelia vykonávajú svoju činnosť dvoma spôsobmi

1. ako samostatne hospodáriaci roľníci,

2. ako členovia pozemkových spoločenstiev.

Príjmy, ktoré plynú vlastníkom pôdy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva ako príjmy z podnikania, zaraďujeme z hľadiska zdanenia podľa § 6 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“). Patria sem príjmy plynúce z činnosti vykonávanej

– podľa § 12a zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení zákona č. 219/1991 Zb. bez ohľadu na to, či samostatne hospodáriaca osoba je zapísaná v obchodnom registri, alebo nie,

– podľa § 10 zákona č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách.

Poľnohospodárskou výrobou, ktorá je vykonávaná samostatne hospodáriacim roľníkom, ktorého činnosť spočíva vo vykonávaní poľnohospodárskej výroby vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách, rozumieme:

– výrobu výrobkov poľnohospodárskej výroby s cieľom získania trvalého zdroja príjmu, najmä ich predajom,

– vykonávanie úpravy alebo iného spracovania svojej poľnohospodárskej produkcie,

– poskytovanie príležitostných prác alebo výkon v súvislosti s poľnohospodárskou výrobou, pri ktorej sa využívajú prostriedky a zariadenia slúžiace poľnohospodárskej výrobe.

Samostatne hospodáriaci roľník vykonáva poľnohospodársku výrobu ako podnikateľskú činnosť. Aby bola určitá činnosť podnikaním v zmysle zákona, musí mať nasledovné znaky:

a) sústavnosť,

b) samostatnosť,

c) vo vlastnom mene,

d) na vlastný účet,

e) cieľom dosiahnutia zisku.

Podmienkou je, aby boli všetky uvedené znaky naplnené súčasne.

 

Sústavnosťou sa rozumie pravidelnosť alebo opakovateľnosť činnosti, preto podnikaním nie je príležitostná zárobková činnosť [§ 8 ods. 1 písm. a)].

 

Samostatnosť znamená, že ten, kto vykonáva podnikateľskú činnosť, sám rozhoduje o jej spôsobe, rozsahu, o dobe a mieste výkonu činnosti.

 

Výkon činnosti vlastným menom znamená, že podnikateľ vykonáva podnikateľskú činnosť pod svojím obchodným menom, pod ktorým je zaregistrovaný. Obchodné meno fyzickej osoby je jej meno a priezvisko.

 

Výkon činnosti na vlastnú zodpovednosť v zmysle Obchodného zákonníka (ďalej len „ObchZ“) znamená zodpovednosť podnikateľa za porušenie podmienok zmluvy a právnych predpisov, ale aj zodpovednosť za úspešnosť podnikateľskej činnosti, t.j. dosiahnutia zisku alebo straty.

 

1.1 Pozemkové spoločenstvá – urbáre

Zákon č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách upravuje vznik, právne postavenie, hospodárenie a zánik pozemkových spoločenstiev.

Pozemkovým spoločenstvom sa rozumie:

a) lesné a pasienkové spoločenstvo vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti, na ktoré sa vzťahovali právne predpisy o úprave právnych pomerov majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov, ktoré sa vydali podľa osobitných právnych predpisov a boli obnovené ku dňu účinnosti zákona o pozemkových spoločenstvách,

b) lesné spoločenstvo, pasienkové spoločenstvo alebo pozemkové spoločenstvo založené podľa osobitných predpisov,

c) pozemkové spoločenstvo založené podľa tohto zákona.

 

1.1.1 História vzniku urbárov, urbárske právo

Pod urbárskym právom rozumieme súbor platných právnych noriem, ktoré upravujú osobitný druh pozemkovo-právnych vzťahov, ktoré sa týkajú lesného a pasienkového majetku, s prihliadnutím na spoluvlastnícky podielový režim, ktorý vznikol pôvodne roľníkom s cieľom spoločného zabezpečenia hospodárenia.

Urbárske právo upravuje

– režim vlastníckych vzťahov na základe podielového nedeleného spoluvlastníctva,

– systém spravovania spoločných záležitostí spoločného majetku.

Formou, ktorá predchádzala tomuto druhu spoluvlastníctva boli urbáre, ktorých právnym základom bol urbársky patent z roku 1853 vydaný viedeňskou vládou, pričom sa uplatňovali aj ďalšie formy užívania pôdy, ktoré sa pridržiavali vo veľkej miere pravidiel obyčajového práva.

 

Súčasné zákonodarstvo rešpektuje existenciu predmetných foriem, dáva im však jeden spoločný rámec jednotným zákonom, ktorým je zákon o pozemkových spoločenstvách č. 181/1995 Z. z.

 

Základné pramene urbárskeho práva sú:

– zákon č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, ktorý komplexne upravuje urbárske právo a je tzv. urbárskym kódexom,

– Občiansky zákonník,

– zákon č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom,

– zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) a k nemu vydaná vyhláška Úradu geodézie, kartografie a katastra SR, ktorou sa vykonáva katastrálny zákon,

– zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov.

Pre riešenie sporov pri určení subjektu vlastníctva sú často dôležité predpisy platné v minulosti, a to:

– zákonný článok XIX. z roku 1898 o štátnom spracovaní obecných a niektorých iných lesov a hôľ, ako aj o úprave hospodárskej správy spoločne užívaných lesov a hôľ, ktoré sú nedeliteľným vlastníctvom komposesorátov a bývalých urbarialistov,

– zákonný článok X z roku 1913 o nedeliteľných spoločných pasienkoch, ako aj

– zákonný článok XXXIII/1913 o predaji niektorých štátnych nemovitostí, prípadne o zamenení týchto,

– zákon č. 81/1949 Zb. o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov,

– zákon SNR č. 2/1958 Zb. o úprave pomerov a obhospodarovaní spoločne užívaných lesov bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných útvarov.

 

1.1.2 Čo rozumieme pod pojmom urbár

Urbárom rozumieme organizačnú štruktúru pozemkového spoluvlastníctva spravidla v rámci jednej dediny s patričným usporiadaním využitia pozemkov členmi urbárskeho spoločenstva. Podstata a zmysel urbáru boli dané v minulosti, kedy sa urbárom rozumel súpis poddanského majetku a povinnosti poddaných voči zemepánovi. Takéto súpisy sa vykonávali napr. na západnom Slovensku už v 13. storočí. Najstarší známy urbár je obsiahnutý v štatúte záhrebskej kapituly už z roku 1334. Zachoval sa aj doklad o novohradskom urbáre z roku 1355 a z roku 1410 je slatinoočovský urbár. Urbár znamená pôvodne to, čomu dnes hovoríme pozemková kniha ako nástroj evidencie poddanskej pôdy.

Aby sme pochopili zmysel urbáru, musíme si objasniť spôsob jeho vzniku. V období stredoveku, boli na jednej strane pozemky rustikálne – poddanské a na druhej strane dominikánske – panské.

 

Dominikánska pôda bola vo vlastníctve zemepánov, príp. panovníka alebo cirkvi, kde zemepán zabezpečoval výrobu priamo a na tieto pozemky povinne chodili poddaní robiť. Okrem toho bola pôda priamo obhospodarovaná poddanými, ktorí museli za túto pôdu odvádzať napr. desiatok panovníkovi, zemepánovi alebo cirkvi. Rustikálnu pôdu odovzdával zemepán do priameho užívania poddaným, ktorí museli za to robiť aj na panskom. Tieto feudálne pozemkové vzťahy sa postupne stabilizovali a spisovali.

 

Urbárstvom sa teda nazýval pomer medzi zemepánom a poddaným. Osoby, ktoré patrili do stavu poddaných a podliehali právomoci zemepána, sa nazývali urbárnici alebo urbarialisti. Názov urbár je odvodený od latinského slova urbs, t.j. mesto, ale latiské urbárium znamená mestskú pozemkovú knihu, teda knihu, ktorá obsahovala zoznam pozemkov a na ne sa viažucich povinností poddaných.

 

Urbárska pôda je dnes lesná pôda a pasienky, na ktorú sa vzťahujú predpisy urbárskeho práva, t.j. režim spoločného využívania, a ktorá je ako urbárska evidovaná. Pôvodne mala táto pôda iný charakter aj iný právny režim. Do revolúcie v roku 1848 bola vlastníctvom zemepána a viazala urbárnika na prácu. V tom čase bola urbárskou aj ostatná pôda, ale poľnohospodárska pôda, teda pozemky mimo lesov a pasienkov, sa zrušením poddanstva priamo rozdelila na parcely do vlastníctva rodiny každého poddaného.

 

V praxi to znamenalo, že ucelený lán sa rozdelil krokovaním – vznikli tzv. krokárske mapy v evidencii nehnuteľností. Podiely z urbárskeho celého pozemku sa zapísali v roku 1855 do pozemkovej knihy, a tak zapísali „majetkovú podstatu“ s uvedením výmery a zaznamenaním na mape.

 

Majetková podstata je v urbárstve daná predovšetkým pasienkovou pôdou a lesnou pôdou. Ak by sme chceli vymedziť urbárske práva, musíme vymedziť urbársky majetok, teda či ide o lesnú pôdu alebo pasienok, alebo iný urbársky majetok, prípadne prevádzka viazaná na urbárky pozemok (napr. salaš). Urbárske právo sa vzťahuje len na urbársky majetok, nie na iný obecný, štátny, alebo súkromný majetok občana.

 

U urbárskeho práva je podstatné určenie subjektu vlastníckeho práva, ide o otázky uznania práva urbárnika na príslušný majetkový podiel; hlavne je podstatné vyriešenie právnych otázok uznania práva urbárnikov na príslušný majetkový podiel a hlavne právne otázky scudzovania urbárskej pôdy, t.j. dedičstvo, kúpa a predaj, darovanie alebo vyvlastnenie.

 

1.1.3 Urbárske vlastníctvo a vlastníctvo pozemkového spoločenstva

Urbárske vlastníctvo je osobitný systém právnych vzťahov ohľadne majetku, ktorý predstavoval pôvodné pozemky pridelené poddaným, ale nerozdelené do priameho individuálneho vlastníctva, ale zachované vo forme spoluvlastníctva, a to len pri lesnej pôde a pasienkoch. Predmetné pozemky sú samostatne evidované a je prísne chránené ich spoločné užívanie. Nie je možné, aby ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov mohol vyčleniť príslušnú plochu pre seba a na svoje meno. Takýto spôsob spoluvlastníctva si vyžaduje odborná správa lesov, s povinnou obnovou a plánovitou výrobou i spoločnou ochranou pred škodcami. Podobne sú takto evidované aj pôvodné pasienky, ako málo úrodné plochy.

Predmetom urbárskeho vlastníctva pri pôde je tá lesná pôda a pasienok, ktorý bol rozdelený pred dávnymi rokmi. Z uvedeného vyplýva, že ďalší občania so svojimi pozemkami si už nemôžu svoje pozemky premeniť na urbárske, na spoločné. Urbárskou pôdou je len tá pôda, ktorá je už dávno evidovaná ako urbárska a je zapísaná v majetkovej podstate, na liste vlastníctva a v evidencii ako urbárska. Túto pôdu nie je možné ľubovolne z urbárskeho právneho režimu vyňať. Vlastníctvo doterajšieho vlastníka je možné zmeniť len napr. v prípade dedenia, kúpy a pod., ale aj vtedy sa nadobúdateľ musí o pôdu spoločne starať a stáva sa so svojím podielom spoluvlastníkom a opäť nedeleným, teda nemožno mu jeho získaný podiel vyčleniť, oddeliť alebo vymerať.

 

? Príklad

Občan zdedil po starých rodičoch 1,3 ha lesa. Túto časť lesa obhospodaruje spoločenstvo, ktoré mu odmieta vyčleniť podiel, s tým, že sa má stať členom spoločenstva.

 

Pri obhospodarovaní lesa sú vlastníci povinní postupovať podľa zákona o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva. V súlade s uvedeným je hospodárenie v lesoch chránené a vlastníci lesa toto zabezpečujú prostredníctvom odborného lesného hospodára. Hospodárenie je zabezpečené pomocou lesných hospodárskych plánov. Najmenšia výmera, pre ktorú sa zabezpečuje lesný hospodársky plán, je 5 ha. Občan vlastní len 1,1 ha lesa a individuálne hospodárenie na danej výmere by nebolo veľmi výhodné, preto odporúčame stať sa členom spoločenstva.

 

Na Slovensku je viac ako 400 000 hektárov urbárskych lesov. Tieto lesné plochy boli po revolúcii v roku 1848-49 prideľované roľníkom. Od roku 1871 sa na základe uhorského zákona stali tieto lesy vlastníctvom urbariálnych spoločenstiev, a potom nedeliteľným spoluvlastníctvom roľníkov. Na území Slovenska v Hornom Uhorsku platili už v minulosti prísne predpisy súvisiace so zabezpečovaním riadneho a pravidelného hospodárenia v lesoch. Predmetné pravidlá sa vzťahovali aj na lesné pozemky, ktoré prešli do spoluvlastníctva roľníkov.

 

Vzhľadom na prísne zásady lesného zákonodarstva museli roľníci užívať a obhospodarovať lesy spoločne a pod štátnym odborným dozorom, ako to vyplýva aj z urbárskeho zákona XIX/1898. Tu sa prejavila gazdovská solidarita a rozvážnosť, a to najmä organizovaním urbárskych spolkov. Urbárske lesy slúžili obyvateľstvu ako zdroj drevnej hmoty, najmä na vykurovanie. Často dostávali majetkové podiely v urbárskom spoločenstve aj miestni činitelia, najmä učitelia, obecný úrad a pod.

 

Urbárske lesy sa stali predmetom záujmu štátu za čias socializmu. Sotický štát postupne obmedzoval ťažbu v záujme vlastníkov – urbárnikov, v roku 1950 urbárske lesy prešli do rúk organizácií štátnych lesov. Pretože sa uplatňovala zásada postupného odumierania súkromného pozemkového vlastníctva, zákon SNR č. 2/1958 Zb. zveril všetky lesy nachádzajúce sa na našom území do rúk štátnym organizáciám: štátnym podnikom Štátne lesy. Niektoré užívacie práva do výmery 50 ha prešli do vlastníctva družstevnej organizácie (JRD). Daný právny stav trval až do vydania zákona o pôde (reštitučného pozemkového zákona) č. 229/1991 Zb., ktorý zrušil citovaný zákon SNR č. 81/1949 Zb. a umožnil reštitučnou cestou pôvodným členom urbariátu vrátiť ich podiely.

 

Zákonom č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku zrušil nielen zákon č. 81/1949 Zb., ale aj zákon SNR č. 2/1958 Zb. Dodnes platný zákon č. 181/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov jednoznačne vyhlásil všetky pozemky urbárskych pasienkov opäť za spoločné v podielovom spoluvlastníctve.

 

V súlade s potrebami praxe urbársky právny režim postupne zakotvoval prijaté zákony v zmysle ostatných reštitučných predpisov. Pre urbárske právo bol ale najdôležitejší zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového spoluvlastníctva, pozemkových úradoch a o pozemkových spoločenstvách. Predmetný zákon reštituoval urbárske právo a právne vzťahy v jeho systéme s nadväznosťou na zachované predpisy uhorského urbárskeho práva.

 

V zmysle reštitučného zákona oprávnenou osobou je fyzická osoba. Urbár ako spoločenstvo nemá právo na reštitúciu. S cieľom usporiadania reštitučných nárokov a vstupu do obnovených užívacích práv sa krátko po účinnosti reštitučných zákonov oprávnení urbárnici zhodli na spoločnom postupe. Poverení funkcionári, ktorí zastupovali záujmy všetkých spoluvlastníkov, požiadali o reštitúciu. Mohli však nastať prípady, že dodnes si žiadatelia o svoje vlastnícke právo uplatňujú svoje nároky, a to súdnou cestou.

 

V roku 1958 zabrali urbárske lesné plochy organizácie štátnych lesov, ktoré užívali urbársku lesnú pôdu, preto mali povinnosť vrátiť lesy ich majiteľom – urbárnikom. Táto povinnosť trvá doposiaľ, pretože lesné organizácie mali povinnosť starať sa o lesné plochy až pokiaľ sa lesy nevrátia skutočným vlastníkom. Až dodnes však existujú mnohí vlastníci, ktorí nemajú doklad o vlastníctve urbárskeho lesa, pre zdĺhavé súdne alebo iné konanie a listy vlastníctva budú môcť preukázať, až po ich obdržaní, zatiaľ sú evidovaní ako nezistení vlastníci.

 

V praxi však nastali prípady, že štátne lesy odovzdali vlastnícke právo ich pôvodným majiteľom. Plochy sa odovzdali prostredníctvom urbárskej organizácie. Les nebolo možné vrátiť individuálne, vyčlenením plochy pre člena urbariátu, preto aj dnes sa evidujú v urbároch podiely patriace neznámym vlastníkom.

 

V praxi sa naďalej stretávame s pojmom urbariát alebo urbár, v zmysle platných právnych predpisov však ide o pozemkové spoločenstvo. Pozemkové spoločenstvo môže podľa § 9 zákona č. 181/1995 Z. z. vzniknúť ako

– spoločenstvo s právnou subjektivitou,

– spoločenstvo bez právnej subjektivity.

Členstvo v spoločenstve za trvania spoločnosti vzniká a zaniká prechodom alebo prevodom vlastníckeho podielu spoločnej nehnuteľnosti. Každý, kto sa stáva vlastníkom podielu spoločnej nehnuteľnosti, pristúpi k zmluve o založení, a to do dvoch mesiacov od nadobudnutia tohto vlastníctva.

 

Podľa § 12 ods. 3 zákona o pozemkových spoločenstvách sa pri zakladaní pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou musí priložiť zoznam vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti, ktorí zmluvu uzatvárajú; netreba však ich vlastnoručné podpisy, ani prihlášky. Je teda možné, že spoločenstvo založia spoluvlastníci len rozhodnutím časti spoluvlastníkov, napr. nadpolovičnej väčšiny.

 

Spoločenstvo vedie zoznam svojich členov. Do zoznamu sa zapisuje meno, priezvisko a trvalý pobyt fyzickej osoby, jej rodné číslo, názov a sídlo právnickej osoby, jej identifikačné číslo, veľkosť vlastníckeho podielu spoločnej nehnuteľnosti alebo počet vlastnených podielov a deň zápisu do zoznamu.

 

Do zoznamu členov spoločenstva sa vyznačia všetky zmeny evidovaných skutočností vrátane zmien v členstve spoločenstva. Člen spoločenstva má právo nahliadnuť do zoznamu a žiadať výpisy jeho zápisu zo zoznamu. Orgán spoločenstva, ktorý zoznam vedie, umožní každému, kto osvedčí právny záujem, nahliadnuť do zoznamu.

 

V zmysle § 13 zákona č. 181/1995 Z. z. pozemkové spoločenstvo môže vlastniť majetok. Majetkom spoločenstva sa na účely tohto zákona rozumie súhrn majetkových hodnôt, ktoré spoločenstvo vlastní a ktoré sú určené na plnenie úloh spoločenstva, slúži mu a vzniklo v súvislosti s užívaním a hospodárením na spoločnej nehnuteľnosti. Spoločenstvo hospodári s majetkom, ktorý nadobudlo, nie je vlastníkom spoločnej nehnuteľnosti.

 

1.2 Pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou

Vznik spoločenstva s právnou subjektivitou upravuje § 11 zákona o pozemkových spoločenstvách. Spoločenstvo s právnou subjektivitou sa zakladá zmluvou o založení spoločenstva s právnou subjektivitou (zmluva o založení) vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti. Spoločenstvo vzniká dňom registrácie spoločenstva v registri pozemkových spoločenstiev, ktorý vedie príslušný okresný úrad. Spoločenstvo je povinné oznámiť svoj vznik príslušnému lesnému úradu.

Názov spoločenstva musí obsahovať označenie „pozemkové spoločenstvo“ alebo skratku „poz. spol.“. Spoločenstvo zodpovedá za svoje záväzky celým svojím majetkom. Členovia spoločenstva ručia za záväzky spoločenstva podľa veľkosti svojich podielov spoločnej nehnuteľnosti a podľa veľkosti svojich podielov na spoločnom majetku.

 

Podľa § 12 zákona č. 181/1995 Z. z. zmluva o založení musí byť písomná a musí obsahovať:

– názov a sídlo spoločenstva,

– účel spoločenstva,

– orgány spoločenstva, ich oprávnenie a povinnosti,

– spôsob voľby, odvolávania a volebné obdobie orgánov spoločenstva,

– základné práva a povinnosti členov spoločenstva,

– podmienky obmedzenia drobenia vlastníckych podielov spoločnej nehnuteľnosti,

– ďalšie skutočnosti, ktoré ustanovuje tento zákon alebo dohoda členov spoločenstva, najmä skutočnosť, či spoločenstvo vykonáva činnosť podľa § 3 ods. 2.

V zmluve o založení možno určiť, že spoločenstvo vydá svoje stanovy, ktoré podrobnejšie upravia práva a povinnosti členov spoločenstva, vnútornú organizačnú štruktúru spoločenstva, pôsobnosť jeho orgánov, zásady hospodárenia spoločenstva, príp. ďalšie otázky, na ktorých sa členovia dohodli. Súčasťou zmluvy o založení je aj zoznam vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti, ktorí zmluvu uzatvárajú.

 

1.3 Pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity

Vznik spoločenstva bez právnej subjektivity upravuje § 10 zákona č. 181/1995 Z. z. Spoločenstvo bez právnej subjektivity zakladajú vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti (spoločníci) zápisom do zoznamu spoločníkov. Podmienkou zápisu je aj písomné vyhlásenie spoločníkov o združení sa. Na vznik spoločenstva bez právnej subjektivity je potrebný zápis spoločníkov vlastniacich najmenej dve tretiny spoločnej nehnuteľnosti a súhlas Slovenského pozemkového fondu za vlastnícke podiely spoločnej nehnuteľnosti v jeho správe.

Spoločníci sú povinní oznámiť vznik spoločenstva bez právnej subjektivity okresnému úradu, ktorý vedie register pozemkových spoločenstiev, a príslušnému lesnému úradu. Spoločníci súčasne oznámia, kto je splnomocnený v ich mene konať navonok. Za záväzky spoločenstva voči iným osobám ručia spoločníci spoločne a nerozdielne.

 

Miestne príslušný okresný úrad vydá „Potvrdenie o oznámení vzniku pozemkového spoločenstva bez právnej subjektivity“.

 

1.4 Zánik pozemkového spoločenstva

Pozemkové spoločenstvo ako jedna z foriem podnikania môže zaniknúť

– zrušením, ak sa výlučným vlastníkom všetkých podielov spoločnej nehnuteľnosti stáva jeden člen spoločenstva,

– premenou spoločenstva na obchodnú spoločnosť alebo na družstvo,

– dňom uvedeným v rozhodnutí súdu o zrušení spoločenstva, inak dňom, keď toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť,

– vyhlásením konkurzu,

– rozhodnutím zhromaždenia.

Súd môže na návrh osoby, ktorá osvedčí právny záujem, rozhodnúť o zrušení spoločenstva a o jeho likvidácii, ak zaniknú predpoklady vyžadované zákonom na vznik spoločenstva alebo ak sa jeho založením porušil zákon.

 

Spoločenstvo sa môže premeniť na obchodnú spoločnosť alebo družstvo. O premene spoločenstva a o prechode vlastníctva podielu spoločnej nehnuteľnosti ako vkladu pri založení obchodnej spoločnosti alebo družstva platia osobitné predpisy.

 

Zrušenie spoločenstva sa zapisuje do registra pozemkových spoločenstiev. Spoločenstvo zaniká dňom výmazu z registra pozemkových spoločenstiev.

 

1.5 Hospodárenie formou združenia

Jednou z ďalších foriem spoločného hospodárenia na pôde je forma združenia. Združenie vzniká zmluvou, ktorú upravujú ustanovenia § 829 a nasl. ObčZ. Zmluvou o združení sa niekoľko osôb združí, aby spoločne dosiahli dojednaný účel.

Na daňové účely delenie príjmov na účastníkov združenia fyzické osoby upravuje § 10 ods. 2 zákona o dani z príjmov. Príjmy dosiahnuté daňovníkmi pri spoločnom podnikaní alebo zo spoločnej inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2), na základe písomnej zmluvy o združení alebo písomného vyhlásenia o združení sa, a daňové výdavky sa zahŕňajú do základu dane jednotlivých daňovníkov rovným dielom, ak nie je v zmluve o združení určené inak. To platí aj pre príjmy a daňové výdavky pri spoločnom podnikaní (§ 6) na základe písomnej zmluvy o združení medzi fyzickými osobami a právnickými osobami.

 

To platí aj pre príjmy a daňové výdavky pri spoločnom podnikaní na základe písomnej zmluvy o združení medzi fyzickými osobami a právnickými osobami.

 

Z uvedeného vyplýva, že na daňové účely musia mať účastníci združenia uzatvorenú písomnú zmluvu o združení. Z právneho hľadiska si treba uvedomiť, že združenie, ktoré podľa zmluvy vzniká, nemá právnu subjektivitu. Podstata združenia je iná ako napr. podstata spoločnosti. Združenie nemá právnu subjektivitu, t.j. nemá spôsobilosť na práva a povinnosti. Všetky daňové, účtovné aj právne skutočnosti sú ovplyvnené tým, že zmluvou o združení nevzniká nová právnická osoba, ďalej existujú len samostatné fyzické alebo právnické osoby (zmluva o združení môže byť uzatvorená aj medzi fyzickými a právnickými osobami), ktoré sú účastníkmi združenia. Práva a povinnosti nevznikajú združeniu, ale len jednotlivým účastníkom združenia.

 

Zmluva o združení sa môže uzatvoriť jednorazovo s obmedzeným počtom účastníkom alebo postupne tak, ako jednotliví účastníci pristupujú do združenia.

 

ObčZ neurčuje formu zmluvy o združení. Podstatnými náležitosťami zmluvy o združení je:

– označenie zmluvných strán, t.j. účastníkov združenia,

– účel, ktorý má byť združením dosiahnutý,

– určenie ako sa jednotliví účastníci pričinia o dosiahnutie dojednaného účelu, najmä rozsah a spôsob, akým bude vykonávaná činnosť, ktorá je predmetom združenia.

Každý účastník združenia je povinný vyvíjať činnosť v rozsahu a spôsobom, aký bol dohodnutý v zmluve. V prípade, že rozsah a spôsob činnosti nebol dostatočne určený, musí byť činnosť vykonávaná takým spôsobom, aby viedla k dosiahnutiu účelu stanoveného v zmluve. Okrem tejto činnosti je povinný každý účastník zdržať sa činnosti, ktorá by viedla k sťaženiu alebo k znemožneniu dojednaného účelu.

 

Združenie nemá žiadne spoločné orgány, každý z účastníkov má právo podieľať sa na rozhodovaní a obstaraní spoločných záležitostí. Ak nie je v zmluve určené inak, rozhodujú účastníci o zaobstaraní spoločných vecí jednomyseľne. Ak má podľa zmluvy rozhodovať väčšina hlasov, patrí každému účastníkovi jeden hlas, veľkosť podielu nerozhoduje. Ak by sa účastníci združenia nedohodli, je potrebné vyvodiť, že spor medzi nimi bude riešiť súd.

 

Každý účastník, aj keď nevykonáva správu, má právo presvedčiť sa o hospodárskom stave združenia. Ustanovenia zmluvy, ktoré tomu odporujú, sú neplatné. Zákon teda umožňuje každému účastníkovi právo nahliadnuť do dokladov, ktoré sa týkajú spoločnej činnosti, a právo na informácie od tých účastníkov združenia, ktorí sú poverení správou majetku alebo rozhodovaním v spoločných záležitostiach.

 

Člen združenia môže zo združenia vystúpiť, nie však v nevhodnej dobe a na ujmu ostatných účastníkov združenia. Uvedené podmienky musia byť splnené obe spoločne. Z vážnych dôvodov však môže zo združenia vystúpiť kedykoľvek, a to aj keď bola dohodnutá výpovedná lehota.

 

Z vážnych dôvodov možno účastníka zo združenia vylúčiť. O vylúčení musia rozhodnúť všetci účastníci jednomyseľne, ak nie je zmluvou určený iný postup. Vylúčenie je účinné dňom oznámenia účastníkovi. Účastník, ktorý vystúpil alebo ktorý bol vylúčený, sa nezbavuje zodpovednosti za záväzky z činnosti združenia, ktoré vznikli do dňa vystúpenia alebo vylúčenia. Môže nastať prípad, že jeden z účastníkov zomrie. Smrťou účasť nezaniká, ale prechádza na dedičov.

 

V dôsledku toho, že združenie nemá právnu subjektivitu, daňovými subjektami a účtovnými jednotkami sú aj po uzatvorení zmluvy len jednotliví účastníci združenia, preto združenie nie je účtovnou jednotkou. Združenie nie je daňovníkom dane z príjmov, nie je ani účtovnou jednotkou podľa zákona o účtovníctve.

 

Zákon o dani z príjmov ani iný právny predpis neupravuje spôsob evidovania a preukazovania príjmov a výdavkov združenia, ktoré nie je účtovnou jednotkou. V praxi sa najčastejšie stretávame s prípadmi, že účastníkmi združenia sú fyzické osoby, ktoré účtujú v sústave jednoduchého účtovníctva. Účastníci združenia však môžu viesť na vlastné účely spoločnú evidenciu (spoločné účtovníctvo) za združenie, aby bolo možné na konci zdaňovacieho obdobia správne rozdeliť pomer príjmov a výdavkov medzi jednotlivých účastníkov združenia.

 

Združenie nemôže mať vlastné obchodné meno, pretože nejde o spoločné podnikanie pod novým obchodným menom. Účastníci združenia sa najčastejšie dohodnú, ktorý z nich bude zastupovať združenie navonok, ten bude potom v rámci dodávateľsko-odberateľských vzťahov vystavovať doklady, príp. uzatvárať obchodné vzťahy.

 

Účastníci združenia ako fyzické osoby ručia celým svojím majetkom bez ohľadu na to, či nadobudli nejaký majetok spoločnou činnosťou v združení. Ak združenie ukončí svoju činnosť, jednotliví účastníci ako fyzické osoby nesú aj naďalej zodpovednosť za všetky záväzky vyplývajúce zo spoločnej činnosti v združení.

 

1.5.1 Hmotný a nehmotný majetok využívaný pri činnosti v združení

Na základe zmluvy o združení sa môžu účastníci združenia dohodnúť, že na výkon spoločnej činnosti združeniu poskytnú hmotný alebo nehmotný majetok. Pri odpisovaní majetku, ktorý združenie používa na svoju činnosť, je dôležité kto má vlastnícke právo k tomuto majetku.

Majetok, ktorý individuálne vložili do združenia jednotliví členovia, zostáva aj naďalej majetkom toho účastníka združenia, ktorý ho do združenia vložil, len on má právo takýto majetok odpisovať.

 

Ak združenie nadobudne majetok zo spoločnej činnosti v združení, nestáva sa vlastníkom takéhoto majetku. Podielovými spoluvlastníkmi takéhoto majetku sa stávajú jednotliví účastníci združenia, ktorí odpisujú majetok podľa § 22 a nasl. zákona o dani z príjmov.

 

Po ukončení činnosti združenia majú jednotliví účastníci nárok na vrátenie majetku poskytnutého na účely združenia a vysporiadajú sa medzi sebou o majetok získaný spoločným podnikaním v združení podľa podielov stanovených v zmluve o združení. Ak sa účastníci dohodnú, môžu si predmetný majetok darovať alebo odpredať.

 

Občiansky zákonník neobsahuje ustanovenie o zániku združenia. Ustanovuje, že pri rozpustení združenia majú účastníci nárok na vrátenie hodnôt poskytnutých na účel združenia a vysporiadajú sa medzi sebou o majetok získaný výkonom spoločnej činnosti združenia spôsobom určeným v zmluve, inak rovnakým dielom. Pod rozpustením rozumieme všetky prípady zániku združenia, pretože vysporiadanie účastníkov sa vykoná pri akomkoľvek zániku združenia.

 

Združenie môže zaniknúť, ak

– sa účastníci dohodnú na jeho zániku,

– bol splnený účel, na ktorý vzniklo,

– uplynula doba, na ktorú bolo založené.

Pri ukončení podnikateľskej alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti formou združenia si účastníci rozdelia v zmluvne dohodnutom pomere príjmy a výdavky (náklady a výnosy). Treba však rozlišovať, či ide o prevzatie podielu na príjmoch a výdavkoch, ktorý preberajú členovia do svojho základu dane, alebo o finančné vysporiadanie medzi účastníkmi združenia. Finančné vysporiadanie účastníkov združenia sa už do základu dane z príjmov z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti nezahŕňa, pretože ide o príjem, ktorý bol už do základu dane zahrnutý formou podielu na príjmoch a výdavkoch.

 

Taktiež je treba od finančného vysporiadania odlišovať vyplatený podiel na majetku podľa § 839 ObčZ, ku dňu vystúpenia účastníka zo združenia. Účastník združenia, ktorý dostane vyplatenú sumu za prenechanie časti svojho spoluvlastníckeho podielu napr. u hmotného majetku, zahrnie túto sumu do základu dane, obdobne zahrnie do základu dane aj sumu, ktorá mu bude vyplatená napr. za ponechanie zásob nadobudnutých spoločným podnikaním ostatným účastníkom združenia.

 

1.5.2 Odpisovanie hmotného majetku v združení

Pri odpisovaní majetku v združení treba postupovať v zmysle § 24 ods. 4 zákona o dani z príjmov, to zn. každý z účastníkov združenia bude odpisovať hmotný majetok v spoluvlastníctve zo vstupnej ceny, v pomere podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov. Uvedený postup je v súlade s § 10 ods. 2 zákona o dani z príjmov, ktorý ukladá účastníkom združenia povinnosť deliť príjmy dosiahnuté pri spoločnom podnikaní alebo pri spoločnej inej samostatnej zárobkovej činnosti a výdavky vynaložené na ich dosiahnutie rovným dielom, ak nie je v zmluve o združení stanovené inak.

 

 

? Príklad

Účastníci združenia, ktorí spoločne obhospodarujú les na základe § 829 a nasl. ObčZ, kúpili zo spoločne nadobudnutých prostriedkov lesný traktor. Nadobúdacia cena traktora je uplatňovaná do daňových výdavkov formou odpisov. Po dvoch rokoch jeden účastník a vystúpi zo združenia. Ako sa vysporiadajú účastníci združenia pri predaji spoluvlastníckeho podielu vystupujúceho účastníka?

 

V prípade, že účastníci združenia, ktorí spoločne podnikajú v združení, kúpili zo spoločných finančných prostriedkov lesný traktor, tento sa stal predmetom ich podielového vlastníctva. Predpokladáme, že v technickom preukaze je zapísaný ako držiteľ jeden z nich, spoluvlastníctvo sa však preukazuje kúpnou zmluvou.

 

Ak jeden z účastníkov vystúpi zo združenia a predá svoj podiel na traktore ostatným, ide o zdaniteľný príjem. U vystupujúceho účastníka združenia bude príjmom suma, za ktorú predá svoj spoluvlastnícky podiel, výdavkom bude časť zostatkovej ceny podľa pomeru spoluvlastníckeho podielu.

 

U kupujúcich účastníkov združenia sa zvýši vstupná cena (zostatková cena) traktora a tento budú ďalej odpisovať z upravenej vstupnej (zostatkovej) ceny pri zachovaní platnej ročnej odpisovej sadzby ako v ďalších rokoch odpisovania.

 

1.5.3 Zamestnávanie zamestnancov v združení

Pri činnosti združenia je možné zamestnávať aj iné osoby. Zamestnávateľom podľa Zákonníka práce môže byť fyzická alebo právnická osoba. Pretože vytvorené združenie nie je ani fyzickou, ani právnickou osobou, nemôže tu vzniknúť vzťah zamestnávateľ – zamestnanec. Pracovnoprávny vzťah môže byť uzatvorený medzi zamestnancom a niektorým účastníkom združenia. Potom je možné na základe dohody v zmluve o združení prácu zamestnanca považovať za prácu na dosiahnutie stanoveného účelu v združení. Výdavky, ako sú odmena za prácu v prospech združenia a poistné, sa budú, podobne ako iné výdavky, deliť na základe zmluvy o združení medzi jednotlivých členov združenia.

 

 

1.6 Prenájom pôdy

Pojem nehnuteľnosti je vymedzený v § 119 ods. 2 ObčZ. Predmetom prenájmu nehnuteľnosti môžu byť:

– pozemky,

– stavby,

– nebytové priestory.

Z pozemkov sa môže prenajímať poľnohospodárska pôda, a to: orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, trvalé porasty, záhradky, lesné pozemky, na ktorých sú hospodárske lesy, rybníky s chovom rýb a ostatné hospodársky využívané vodné plochy.

 

Prenájom upravuje § 663 až 685 ObčZ. Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval a bral z nej úžitky. Nájomnú zmluvu je potrebné odlíšiť od zmluvy o výpožičke. Uzatvorenie nájomnej zmluvy sa vždy riadi ObčZ aj vtedy, ak ide o prenájom medzi podnikateľmi, bez ohľadu na to, o aký predmet nájmu ide. Občiansky zákonník nepredpisuje pre nájomnú zmluvu písomnú formu. Podstatné náležitosti nájomnej zmluvy sú:

– určenie zmluvných strán,

– predmet nájmu,

– účel nájmu,

– doba nájmu,

– výška nájomného.

Zákon vychádza z toho, že sa nájomná zmluva bude uzavierať na dojednanú dobu, nevylučuje sa však možnosť uzavretia nájomnej zmluvy na dobu neurčitú. Nájomná zmluva musí spĺňať dve základné podmienky, a to:

– dočasnosť,

– odplatnosť.

Dočasnosť sa týka aj zmluvy uzatvorenej na dobu neurčitú.

 

Nájomca je oprávnený užívať vec spôsobom určeným v zmluve, ak sa nedohodlo inak, primerane povahe a určeniu veci.

 

Prenajímateľ je oprávnený požadovať prístup k veci na účely kontroly, či nájomca vec užíva riadnym spôsobom. Zmluvné strany môžu dohodnúť, akým spôsobom bude prenajímateľ vykonávať kontrolu prenajatej veci. Výkon práva kontroly je dôležitý z toho hľadiska, či sa prenajatá vec používa na účel, na ktorý bola prenajatá. Aby prenajímateľ mohol vykonať kontrolu, môže požadovať, aby mu nájomca umožnil prístup k veci. Nájomca je povinný vec užívať iba v prípade, že sa tak dohodlo alebo že neužívaním by sa vec znehodnotila viac než jej užívaním.

 

Prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie, a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať. Nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

 

Ak nie je dohodnuté alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, platí sa nájomné z poľnohospodárskych a lesných pozemkov polročne pozadu 1. apríla a 1. októbra, pri ostatných nájmoch mesačne pozadu. Na zabezpečenie nájomného má prenajímateľ nehnuteľnosti záložné právo k hnuteľným veciam, ktoré sú na prenajatej veci a patria nájomcovi alebo osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti s výnimkou vecí vylúčených z výkonu rozhodnutia.

 

Nájomná zmluva môže zaniknúť:

– uplynutím dojednanej doby,

– výpoveďou, ak bola nájomná zmluva dojednaná na dobu neurčitú,

– dohodou zmluvných strán,

– odstúpením od zmluvy,

– zničením alebo stratou prenajatej veci.

Po skončení prenájmu je nájomca povinný vrátiť prenajatú vec v stave, ktorý zodpovedá opotrebeniu spôsobenému dojednaným alebo obvyklým spôsobom užívania. Nájomca zodpovedá za poškodenie alebo nadmerné opotrebenie prenajatej veci v dôsledku zneužitia. Výnimkou sú škody, ktoré vzniknú v dôsledku pôsobenia náhodnej udalosti.

 

1.7 Nadobudnutie vlastníctva nehnuteľnosti

Vlastník pôdy, resp. lesa môže hospodáriť len na svojom pozemku. Podľa katastrálneho zákona pozemkom sa rozumie časť zemského povrchu oddelená od susedných častí hranicou územnej správnej jednotky, katastrálneho územia, zastavaného územia obce, hranicou vymedzenou právom k nehnuteľnosti, hranicou držby alebo hranicou druhu pozemku, alebo rozhraním spôsobu užívania pozemku.

Hranicu pozemku určujú lomové body. Za hranicu susedných pozemkov vymedzenú vlastníckym právom sa považuje hranica podľa skutočnej držby, ak ju vlastníci susedných pozemkov uznávajú a ak nie je medzi nimi sporná.

 

V niektorých prípadoch, kedy nie je známa hranica, napr. medzi vlastníkmi pozemku alebo lesa, môže byť vyhotovený geometrický plán.

 

Podľa vyhlášky č. 79/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorou sa vykonáva katastrálny zákon, je geometrický plán technickým podkladom pre právne úkony, verejné listiny, ktoré podľa zákona potvrdzujú alebo osvedčujú práva k nehnuteľnostiam vrátane nájomných práv, a môže slúžiť aj na zápis zmeny údajov katastra, aj ako podklad na vytyčovanie lomových bodov hraníc pozemkov a katastrálnych území.

 

Vybrané údaje o nehnuteľnostiach, vlastníkoch, právach a iných vzťahoch k nehnuteľnostiam sú v zmysle § 15 citovanej vyhlášky uvedené na liste vlastníctva.

 

List vlastníctva obsahuje číslo listu vlastníctva, názov okresu, názov obce, názov katastrálneho územia a skladá sa z

časti A – „majetková podstata“, ktorá obsahuje všetky nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom práv k nehnuteľnostiam (majetkové teleso), a údaje o nich, a to výmery, druhy pozemkov, príslušnosť k zastavanému územiu obce a iné údaje obsahujúce bližšie vysvetlenia časti A, číslo zmeny,

časti B – „vlastníci a oprávnené osoby“, ktorá obsahuje mená, priezviská, rodné priezviská alebo názvy vlastníkov nehnuteľností a iných oprávnených osôb, dátumy narodenia, rodné čísla alebo identifikačné čísla organizácií, spoluvlastnícke podiely, titul nadobudnutia podľa verejnej listiny, miesto trvalého pobytu alebo sídlo, iné údaje obsahujúce bližšie vysvetlenia časti B, poznatky o skutočnostiach súvisiacich s nehnuteľnosťami alebo s právami k nehnuteľnosti a číslo zmeny,

časti C – „ťarchy“, ktorá obsahuje vecné bremená (obsah vecného bremena, označenie oprávneného z vecného bremena vrátane zápisu vecného bremena v liste vlastníctva oprávneného), záložné práva (označenie záložného veriteľa), predkupné práva, ak majú mať účinky vecných práv (označenie oprávneného z predkupného práva), iné práva, ak boli dohodnuté, ako vecné práva, a iné údaje obsahujúce bližšie vysvetlenia časti C a číslo zmeny. Časť C neobsahuje údaje o výške dlhu.

2. Spôsob zdaňovania príjmov z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva
3. Účtovanie a predkladanie účtovných výkazov u pozemkových spoločenstiev a samostatne hospodáriacich roľníkov
4. Uzatváranie dohôd mimo pracovného pomeru
5. Dotácie
6. Formy podpory v poľnohospodárstve

Používame cookies zo služieb tretích strán na marketingové aktivity a na to, aby sme vám mohli poskytnúť lepší zážitok. Prečítajte si o tom, ako používame súbory cookie a ako ich môžete ovládať kliknutím na „Privacy Preferences“.